Súhlasím Nesúhlasím

Tieto stránky používajú súbory cookie prvých a tretích strán na ukladanie informácií o vašom počítači. Kliknutím sem zistíte, ktoré súbory cookie sa na tejto webovej stránke používajú. Niektoré z týchto súborov cookie sú dôležité pre používanie našich stránok, iné pomáhajú zlepšiť vašu skúsenosť ako používateľa a niektoré môžu byť použité na reklamné účely (súbory cookie zacielenia/reklamné súbory cookie). Ak nechcete, aby sme počas používania tejto stránky ukladali vo vašom počítači súbory cookie tretej strany, kliknite na tlačidlo „Nesúhlasím“. Svoj súhlas môžete vyjadriť kliknutím na tlačidlo „Súhlasím“. Svoj súhlas môžete kedykoľvek odvolať tým, že nám napíšete na adresu: emea.datasubjectsrights@monsanto.com

 

Vaše otázky

Znovu ide o veľmi filozofickú otázku. “V akom zmysle sa nedarí?” Ide len o výšku úrody, schopnosti vzídenia porastu, prezimovania, je pestovateľ ovplyvnený cenou komodity …. je veľmi veľa faktorov ktoré ovplyvňujú a formujú to, čo mi nazývame “darenie – či nedarenie sa repke”. V rámci podmienok Slovenska máme veľmi širokú škálu podmienok – a do úvahy, resp. polemiky nebudem brať cenu osiva či komodity. Už len geografické členenie a klíma je tak unikátna, že nie je možné paušálne vymenovať 1 či 2 technológie a hybridy, ktoré by spoľahlivo a k spokojnosti pestovateľa fungovali. Sú pestovatelia, ktorí vedia, že v rámci ich možností sa cez 2,5 t nedostanú a sú pestovatelia, ktorí v rámci ich možností dokážu dopestovať i 5 t/ha. Znovu hovoríme o extrémne komplexnom faktore – ak máme na mysli úrodu repky – pretože to je asi ten hnací motor úspešnosti či neúspešnosti pestovania repky. Každý pestovateľ pozná najlepšie svoje možnosti a je na ňom, aby si vybral to najlepšie, čo sa pre jeho pole hodí – výber je dnes naozaj bohatý.
Každého pestovateľa, ktorý pestuje kukuricu podporí výsledok jeho práce. I samotné pokusy patria do práce pestovateľa, s benefitom možnosti vyskúšania a prehliadky viacerých hybridov na relatívne malej ploche, ktorú plocha pokusu zaberá. Hoci ide len o pokus, pestovateľ chápe dôležitosť starania sa i o túto plochu. Spravidla sa na pokusnícke účely vyberajú tie “lepšie” rovnejšie polia v snahe zachovať čo najzhodnejšie podmienky pre všetkých členov pokusu. I pri zbere sa z celkovej plochy vyberie tá najhomogénnejšia časť pre všetkých členov – následne sa zberá. Nie vždy dosiahne pestovateľ hodnoty na úrovni 14t, ale dnes už pri bežnom kombajnovom zbere je možné zistiť aktuálny stav zberanej časti. V rámci jedného poľa môžu teda zberové hodnoty lavírovať od 5 – 16 t, ani takýto extrém nie je výnimkou, hoci ako príklad uvádzam nadsadené číslo. V celkovom sumári však vidíme priemer zložený z mnohých častí, ktoré i stonásobne prekročia plochu zberaného pokusu a jedného hybridu v ňom.